Murovaný či skeletový dom?

O stavebných technológiách rodinných domov, vrátane skeletových technológií, boli už napísané mnohé hrubé zväzky. Väčšinou sú to veľmi detailné štúdie. Avšak predtým, ako začneme uvažovať o vplyve typu a hrúbke malty na parametre múru, radšej sa pozrime na problematiku zo všeobecnejšieho pohľadu a porovnajme nie typy materiálov, ale celé technológie.

Vec je v prípade neveľkých obytných objektov dosť jednoduchá, pretože technológie sú v podstate dve: ťažká, tzn. murovaná (niekedy nazývaná aj tradičná), a ľahká, tzn. skeletová technológia. Termín „tradičná technológia“ je v tomto prípade dosť nepresný, pretože sugeruje, že ľahké technológie sú nejakou novinkou či avantgardou. Avšak tzv. „hrazdené murivo“, ktoré poznáme z mnohých historických budov, nie je ničím iným ako práve dreveným skeletom.

Ale nateraz zanechajme historické záležitosti. Pre súčasných investorov je oveľa dôležitejšia súčasnosť, a predovšetkým rôzne technologické záležitosti a problematika fyziky stavieb. K tým druhým samozrejme patrí tepelná izolácia, ale tiež akustika tepelná kapacita. K tým prvým rýchlosť stavby a úroveň jej skomplikovania.

MUROVANÉ TECHNOLÓGIE

Začnime od techniky. V murovaných technológiách, na rozdiel od skeletových technológií, bez ohľadu na to, aké materiály sa používajú na stavbu stien a stropov, prevažujú tzv. mokré technológie. V prvom rade to znamená, že sa musí používať značné množstvo ťažkých strojov, a v druhom rade taký spôsob stavby ako aj dosiahnutie finálnej pevnosti trvá pomerne dlho. Súvisí s tým aj problém tzv. technologickej vlhkosti, vlhkosti ktorá zostáva po skončení stavby. To znamená, že steny budú počas niekoľkých vykurovacích sezón schnúť, čo samozrejme negatívne ovplyvní mieru ich tepelnej izolácie. V prípade sendvičových dosiek, v ktorých je tepelná izolácia zhotovená ako osobitná vrstva, to nemá väčší význam. Avšak v prípade jednovrstvových stien, v ktorých nosná štruktúra je súčasne aj tepelná izolácia je to späté s dočasným znížením miery tepelnej izolácie. Všetky tieto priečky sú, čo sa týka ich fyzikálnych parametrov, pomerne podobné (trochu viac sa líšia steny z tvárnic, avšak na potrebu tohto textu môžeme tieto drobné rozdiely vynechať). Vyznačujú sa tiež neveľkou úrovňou skomplikovania.

SKELETOVÉ TECHNOLÓGIE

Na druhej strane v prípade skeletových technológií je to trochu inak. Stavajú sa z ľahkých prvkov a bez použitia mokrých technológií (samozrejme sa to netýka základov, ktoré sú také isté bez ohľadu na typ materiálov použitých na stavbu stien a stropov), preto nie sú potrebné ťažké stroje, zhotovujú sa veľmi rýchlo a hneď majú finálnu pevnosť a nosnosť.

K tomu musíme pridať ešte jeden mimoriadne dôležitý aspekt súčasných skeletových technológií – prefabrikáciu. Znamená to, že celé konštrukčné segmenty budovy sú zhotovené v montážnych halách, v sterilných, skoro laboratórnych podmienkach, a s pohodlným prístupom ku každej prípojke. Samozrejme, výnimočne to uľahčuje montáž, a tiež umožňuje účinne kontrolovať a odstraňovať prípadné chyby. Príprava prvkov skeletovej technológie sa preto vyznačuje presnosťou, ktorá sa nedá dosiahnuť v prípade stavby s použitím murovaných technológií. Samotná výstavba s použitím skeletových technológií trvá preto mimoriadne krátko, obmedzuje sa prakticky iba na postavenie a spojenie predtým pripravených, relatívne ľahkých segmentov. Takým spôsobom sa dá vyhnúť rizikám súvisiacim napríklad so zabezpečením dojazdu na stavenisko, či tiež s malou plochou pozemku, na ktorom je manévrovanie ťažkými strojmi náročné. Skeletové technológie tiež neobsahujú technologickú vlhkosť – preto všetky fyzikálne parametre dosahujú svoju finálnu hodnotu hneď po postavení. Celý proces pritom trvá viac-menej 3 až 5 dní. Obrovskou výhodou je tiež jednoduché vedenie všetkých potrebných rozvodov v stenách, a tiež dosť slobodný prístup tak pri stavbe ako aj počas používania budovy. Veľkou mierou sa na tom podieľajú suché konštrukčné systémy, ktoré umožňujú rýchlo a presne zhotoviť rôzne povrchy.

PREVAHA SKELETOVÝCH TECHNOLÓGIÍ

Zatiaľ skeletové konštrukcie v porovnaní s murovanými technológiami vyzerajú priam dokonalo, preto si môžete klásť otázku, prečo ich ešte nevytlačili. Odpoveď je pomerne jednoduchá: konštrukcie založené na skeletových technológiách sú ekonomicky opodstatnené pri relatívne jednoduchých konštrukciách a pri obmedzených rozpätiach. Súčasne takéto priečky nie sú homogénne – vrstva tepelnej izolácie je výrazne tenšia na miestach, v ktorých sú konštrukčné prvky.

FYZIKÁLNE PARAMETRE SKELETOVEJ TECHNOLÓGIE

Takto nenápadne sme prešli k technickým fyzikálnym parametrom, o ktorých sa môžete dozvedieť viac v článku Fyzika budov stavaných skeletovou technológiou. Prvým a najpopulárnejším parametrom je samozrejme už spomenutá tepelná izolácia. Patrí medzi najväčšie výhody skeletovej technológie. Na dosiahnutie takej istej hodnoty koeficientu U je potrebná značne tenšia stena. Kým v prípade murovaných technológií hrúbka obvodových múrov často presahuje 50 cm, priečky postavené skeletovou technológiou väčšinou nepresahujú 30 cm. Majú tiež vynikajúcu akustickú izoláciu – najčastejšie lepšiu než v prípade murovaných priečok. Oveľa horšie je to v prípade tlmenia nárazových zvukov, na čo je jednoducho potrebná hmota – a tá v stenách skeletových konštrukcií jednoducho nie je. Tiež v dôsledku nižšej úrovne hmoty majú také priečky značne horšiu tepelnú kapacitu. Znamená to, že mikroklíma vo vnútri budovy postavenej skeletovým systémom bude oveľa viac dynamická. Je to mínus, ale aj plus. Taká budova sa na jednej strane oveľa rýchlejšia zohreje ale aj vychladne, ale na druhej strane sa teplota vo vnútri dá oveľa ľahšie riadiť.

Ako vidíte, o výhodách a nevýhodách jednotlivých technológií sa nehovorí ľahko. Skôr je to viacero vlastností, ktoré uvedomelý investor musí poznať, aby si zvolil pre neho optimálny systém.