Čo je to skeletové stavebníctvo – názory a fakty

Slovné spojenie „skeletové stavebníctvo“ sa nám väčšinou spája s Kanadou, drevom a inováciami rôzneho druhu. Keby sme sa tieto asociácie pokúsili priradiť k niektorej z kategórií goralských právd podľa knihy poľského filozofa Jozefa Tischnera (čistá pravda, sčasti pravda a figu pravda - hovoriac expresívne) – všetky by skončili v kategórii „sčasti pravda” alebo „figu pravda”.

Novinka, teda „figu pravda”. Skeletové konštrukcie sú jednými z najstarších, ktoré si ľudstvo pamätá. Gotické katedrály (najmä vo svojom najsofistikovanejšom francúzskom a anglickom vydaní) nie sú ničím iným ako murovaným rámom vyplneným nenosnými plochami stien, klenbami a obrovskými oknami. Podobne aj azda všetkým známe budovy označované hovorovo aj ako „pruský múr“ – teda drevená skeletová konštrukcia vyplnená čímkoľvek (najčastejšie samozrejme tehlou, ale aj hlinou a všemožnými inými materiálmi. Skeletové technológie prešli navyše za posledné roky mnohými podstatnými zmenami. Súvisí to tak s revolúciou v oblasti nosných prvkov, ako aj s možnosťou opláštenia a výstuže v súlade s pokynmi vypracovanými projektantmi. Už nie je žiadny problém vyhotoviť skeletové steny spĺňajúce protipožiarne, tepelnoizolačné či akustické požiadavky alebo steny odolné proti vlhkosti.

Drevo a Kanada musia navyše skončiť v kategórii „sčasti pravda“. Pretože hoci sú drevené skeletové budovy v Severnej Amerike mimoriadne populárne – vôbec z tejto oblasti nepochádzajú. Okrem toho, drevo nie je jediný a ani najpopulárnejší materiál používaný pri ich výstavbe. Dokonalou alternatívou je napríklad oceľ alebo železobetón.

Poďme ale po poriadku. Skeletový systém je taký, ktorý je tvorený nosnými prvkami a ich výstužou. Zaťaženie je prenášané prostredníctvom stĺpového systému, ktorý pozostáva najčastejšie z drevených, oceľových alebo železobetónových prvkov. Takýto systém má bez ohľadu na použitý materiál niekoľko základných výhod. Predovšetkým umožňuje ľubovoľné vytváranie plánu budovy. Modulovo rozmiestnené stĺpy oceľovej alebo železobetónovej konštrukcie nie sú pritom v zásade žiadnou prekážkou. Navyše, drevený skelet určený na trochu menšie realizácie, nie je až taký pružný, výhodou však je možnosť použitia priehradových väzníkov so skutočne veľkými rozstupmi a lepeného dreva, ktoré podstatne zvyšuje odolnosť prvkov. Zaujímavé je aj to, že argument pružnosti a slobody tvarovania sa netýka len výstavby nových objektov, ale aj zavádzania zmien v už existujúcich budovách.

Druhou výhodou je možnosť takmer ľubovoľného otvárania a presklenia priečok. Treťou výhodou je skvelé prispôsobenie prefabrikácii. To robí zo skeletového stavebníctva veľmi rýchlu, pružnú a čistú alternatívu k budovám stavaným tradičnými technológiami.

Vďaka tomu, že nosná vrstva priečok sa zredukovala na tenké stĺpy a priečky a priestor medzi nimi možno vyplniť izolačným materiálom, je ďalšou výhodou zníženie hrúbky stien pri zachovaní dokonalých tepelnoizolačných a akustickoizolačných parametrov.

Netreba pritom zabúdať, že okrem čistých skeletových technológií sa možno rozhodnúť pre rôzne kombinované riešenia – tak medzi technológiami, ako aj materiálmi. Koniec koncov, môžeme napríklad navrhnúť budovu s nosnou konštrukciou v technológii železobetónového skeletu, s monolitickými stropmi a stenami určenými na ľahké hliníkové podkonštrukcie. Môžeme dokonca ponechať niektoré steny monolilitické, pokiaľ je to potrebné. Vďaka tomu môžeme dosiahnuť optimálne parametre projektovanej stavby tak z užívateľského, fyzikálneho či finančného hľadiska, ako aj z dôvodu ľahšieho zvládnutia stavebného procesu.